Energia v pohybe teda Emócie

Z anglického prekladu E(nergy in)motion teda energia v pohybe. Častá téma terapií a zároveň veľmi dôležitá súčasť nášho života.

Prečo sú naše emócie také dôležité ?

Emócie sa dajú prirovnať ku kontrolkám v našom aute. Ak sa v nás niečo deje, tak sa ozvú a začnú svietiť, blikať a upozorňovať nás. Najdôležitejšou úlohou emócie je, aby sme sa spojili sami so sebou. Emócie nám dávajú energiu na potrebnú akciu.

Aké sú možné reakcie na emócie ?

1. Emócie potlačíme, pretože sme boli naučení, že prejavovať emócie je negatívne.
2. Naše emócie preberú kontrolu nad nami a my ich vychrlíme na niekoho v našom okolí. Na niekoho blízkeho alebo aj niekoho neznámeho, ktorý si to „odnesie“.
3. Dovolíme si naplno prežiť a precítiť svoje emócie, bez toho aby sme tým niekomu ublížili. Vieme, že emócie sú dočasné a majú pre nás význam.

Čo teda robiť s našimi emóciami ?

V prvom rade sa ich naučme rozoznať a pomenovať. Cítim, že sa vo mne niečo deje ? PARÁDA 🙂 Čo to je ? Čo teraz cítim ? Aká je to emócia ? Aký je to pocit ? Pocit je emócia, ktorú si uvedomíme, napríklad tak, že ju pomenujeme.

Je to hnev ? Smútok ? Alebo strach ? Možno radosť ?

Keď ju pomenujeme, tak s ňou chvíľu pobudnime, sami, v tichu. Opýtajme sa jej čo nám prišla povedať ? Čo sa v našom živote deje ? Na čo nás upozorňuje ?

Ak v danej chvíli nemôžeme byť sami, tak povedzme ostatným ako sa cítime. „Teraz som nahnevaný/á.“ alebo „Z tohto mám strach.“

Emóciu potrebujeme cítiť. To je jej poslanie. Precíťme danú emóciu celý telom. Kde ju cítim ? Čo tam cítim ? Ako sa daná emócia v mojom tele prejavuje ? Dovoľte tejto emócii prúdiť Vašim telom, plynúť, hýbať sa. Často pomôže aj sústredenie sa na dýchanie, ktoré pomôže rozhýbať emóciu v našom tele. Tí čo sa venujete jóge to možno poznáte. Dýchate, robíte rôzne asány a vo Vašom tele sa uvoľnia emócie, niekedy aj z dávnej minulosti.

Každá emócia je platná. Je to veľmi užitočná informácia, keď si ju dovolíme precítiť, tak nad nami nemusí mať kontrolu. To neznamená potlačiť ju. Môžeme sa kľudne rozplakať, nechať ju prejsť telom, vnímať čo vo mne ta emócia robí, pobudnúť s ňou a vypočuť jej odkaz. Vnímajme a všímajme si svoje emócie. Precíťme a prejavme emóciu v bezpečnom prostredí. Zapnime svojho vnútorného pozorovateľa, všímavosť, mindfulness, aby sme dopriali našim emóciám potrebnú pozornosť.

Čo zvykneme riešiť na terapiách ohľadom emócií ?

Ak sme napríklad v reálnom ohrození života alebo je v ohrození života niekto blízky, tak je prirodzené cítiť strach. Strach nás upozorní na nebezpečenstvo a my reagujeme tak, aby sme prežili alebo aby prežila blízka osoba v ohrození.

Čo, ale v prípade, ak nie sme v reálnom ohrození a napriek tomu cítime strach ? Čo ak je to časté a my nevieme odkiaľ prichádza táto emócia a prečo ju cítime. V takomto prípade v terapii sa cez túto emóciu vieme vrátiť tam, kde sme ju cítili, ale nemali sme priestor na spracovanie danej emócie alebo sme túto emóciu potlačili z nejakého dôvodu alebo sme v danom veku svojho života nemali výbavu na spracovanie danej emócie.

Každý z nás má inú kapacitu na reguláciu emócií. To ako reagujeme na naše emócie sme sa naučili v detstve. Návratom do detstva vieme uvoľniť a zmeniť vzorce nášho vnímania a správania sa keď prídu emócie. Viac o vzorcoch správania nájdete tu.

Ak máme problém s reguláciou emócií môže to súvisieť s preťaženou nervovou sústavou, nedostatkom energie a nedostatkom kapacity pre vlastné emócie. Spánok je jeden z kľúčových regulátorov emócií, ktoré sme počas dňa prežili. V snoch často naša nervová sústavu ďalej spracováva naše vlastné emócie, ktoré boli v bdelosti nedostatočne prežité. Nedostatočný spánok preto môže často viesť k problémom s reguláciou emócií.

Čo s emóciami, ktoré nás valcujú a „ničia“ nám život a vzťahy ?

Ak niekto príde na terapiu s tým, že už nechce v živote cítiť strach alebo hnev, keď klient akoby chcel vypnúť svoje silné emócie, tak toto v terapii nerobíme. Emócie sú našou súčasťou v tomto ľudskom tele na tejto zemi. Sú ľudské. Sú naše. Potrebujeme si uvedomiť prečo prichádzajú a čo nám chcú svojim príchodom povedať. O čom nás informujú. Venujme im čas a pozornosť. Strávme s nimi chvíľu v sebe so sebou samým. Pýtajme sa otázky:

1. Prečo prišla táto emócia ?
2. Čo mi chce povedať ?
3. V akom rozpoložení som sa nachádzal/a keď daná emócia prišla ?
4. Kde na tele túto emóciu cítim ?
5. Plynie alebo sa niekde táto emócia zasekla ?

Ak si položíme tieto otázky, tak nám to pomôže najskôr vychladnúť, až potom začať konať. Emočná reakcia netrvá dlho, zvyčajne len približne 90 sekúnd. Potom telesné prejavy prirodzene odznejú. Často však namiesto toho, aby sme nechali emóciu odznieť, ešte ju posilňujeme.

Čo jednotlivé emócie znamenajú a prečo k nám prichádzajú ?

Na túto otázku odporúčam knihu od Karly McLaren – Reč emócí. V skratke len pár emócií:

1. Strach – je upozornenie na niečo v našom živote.
2. Hnev – prichádza ak boli narušené naše vnútorné hranice niekým druhým alebo nami samými.
3. Smútok – nám pomáha pustiť niečo alebo niekoho z nášho života.
4. …… viac sa budem jednotlivým emóciám venovať podrobnejšie v ďalších blogoch.

Emócie sú signály, ktoré nám hovoria o našich potrebách a hraniciach. Nie sú prekážkou, ktorú treba odstrániť, ale sprievodcom, ktorému sa oplatí načúvať. Mnoho z nás bolo v detstve naučených potláčať emócie, aby sme si zachovali lásku, prijatie či bezpečie. Problém je, že potlačené emócie sa nestrácajú – zostávajú v tele, kde môžu dlhodobo pôsobiť ako stres, a ten sa môže prejaviť aj fyzickými ochoreniami.

Krátke zhrnutie ako na to

1. Uvedom si a pomenuj emócie – prvý krok je ochota emócie rozpoznať bez toho, aby si ich okamžite hodnotil ako „dobré“ či „zlé“.
2. Prepoj sa s telom – emócie sú telesné. Skús si všímať, kde ich cítiš v tele: v hrudi, žalúdku, hrdle?
3. Dovoľ si ich prežiť – nejde o to vybíjať ich nekontrolovane, ale zostať s nimi prítomný, nech už sú akékoľvek nepríjemné.
4. Hľadaj ich koreň – pýtaj sa: „Kedy som toto cítil prvýkrát?“ alebo „Čo vo mne táto emócia spúšťa?“
5. Vyjadri ich zdravým spôsobom a využi energiu, ktorú emócie prinášajú – môže to byť rozhovor, písanie denníka, umelecký prejav, pohyb alebo pokojné, ale pevné nastavenie hraníc.
6. Nezabúdaj na súcit – k sebe i k druhým. Potlačené emócie často vznikli z nedostatku pochopenia a bezpečia.
7. Po odznení a prežití emócií ich nechaj odísť – keď splnili svoju úlohu už ich viac nedrž v sebe, ale nechaj ich odísť.

Pamätaj: Cieľom nie je „zbaviť sa“ emócií, ale naučiť sa ich vnímať ako užitočné posolstvá.

Tak čo ako vnímaš svoje emócie po prečítaní tohto článku ? Čo urobíš najbližšie inak ?