Opakujete v život stále to isté a neviete čo s tým ?

Správanie, ktoré opakovane robíme sa volá MODEL SPRÁVANIA – PROGRAM – VZOREC  SPRÁVANIA. Je to PROCES v ktorom sme zacyklený.

Napríklad:

• Vždy si vyberám takého istého partera do života.
• Keď prídem do práce, všetci sú na mňa protivní a mne to stále pokazí celý deň.
• Vždy keď ráno vstanem, som unavený/á.
• Neviem povedať NIE.
• Nie som dosť dobrý/á.

Prosím zatvorte si teraz oči a uvedomte si: Aké správanie v živote pravidelne opakujete ? V akom procese ste zacyklený/á ?

…… Ak ste to neurobili, tak prosím ani nečítajte ďalej. Odpovedzte si najprv na tieto otázky….

Verím, že ste aspoň jeden takýto vzorec správania našli.

Otázka je: PREČO nám to vadí ?

Vzorec správania nám vadí vtedy, ak my to robíme, ale nie je to naše. Keď je to prebraté.  Keď sa takto správame nie sme jedinečný. Nie sme sami sebou. Nie sme autentický. Niečo robíme, ale chceme to inak. Vadí nám to a podvedomie nás tlačí riešiť to. Veľakrát si toto správanie ani neuvedomuje.

Odkiaľ ich teda máme, keď nie sú naše ?

Dieťa sa v prenatálnom období a detstve učí ako sa má správať. Vypočuje si slová rodičov a blízkych a zapisuje ich priamo do podvedomia ako vzorec teda program. Rodičia sú pre dieťa Bohom – stvoriteľom, autoritou. Bez rodičov dieťa neprežije. Rodí sa na túto zem a nevie ako to tu teraz beží. Takže sa odmalička učí a nasáva všetko ako špongia. Tí čo máte deti to poznáte, že stále chcú to isté papať. Naučili sa, že ak chcú prežiť, tak toto majú jesť, toto im chutí a toto chcú stále dookola. Stále chcú to isté obľúbené tričko, šaty, tú istú rozprávku na dobrú noc, hrať tú istú hru, atď. Podobne je to aj so vzorcami správania. Nasajeme ich a potom ich dookola opakujeme.

Čo teda s tým ?

V terapii nájdeme od koho vzorec správania pochádza, zistíme prečo ho klient ešte má a ak chce môže vrátiť vzorec tomu, koho je. Ak ho chce klient naďalej používať, tak už za seba, pretože sa sám takto rozhodol. Keď sme jedineční, robíme práve to, čo máme robiť. Cieľom je pochopiť že môžeme byť sami sebou, že si to môžeme dovoliť. A tiež zistiť ako to máme. Ako sa v danej situácii chceme zachovať sami za seba, zo svojho vnútra, zo svojho srdca, zo svojej duše.

Sú klienti, ktorí vedia, že od koho majú vzorec správania a prichádzajú na terapiu. Tu sa dá urobiť práca aj samostatne. Ak je to Váš prípad, tak si prosím odpovedzte na nasledujúce otázky:

1. Uvedomte si kedy a kde sa správate ako Vaša mama alebo Váš otec alebo niekto z Vašej rodiny. Uvedomte si čo máte od nich prebraté.
2. Uvedomte si na čo Vám toto správanie slúži.
3. Precíťte si ako by ste sa chceli v danej situácii zachovať. Čo chce Vaša duša, Vaše srdce, čo chcete Vy sami za seba ? Čo chcete urobiť inak ?
4. Zavrite si oči a 3x zopakujte: „Odteraz vždy keď sa ocitnem v situácii XY sa chcem zachovať podľa seba takto …….. Ak si takúto situáciu v budúcnosti viete predstaviť a predstaviť si aj to ako sa zachováte, tak si to celé predstavte a precíťte. Odporúčam toto opakovať niekoľko dní pred spaním alebo ráno po prebudení alebo v inom Vám vyhovujúcom čase, aby ste posilnili zámer pre túto zmenu.
5. Ak to máte takto uvedomené, tak už ste urobili polovicu práce. Druhá polovica je pretaviť to v reálnom živote a svoj vzorec správania zmeniť. Ak sa to aj nepodarí na prvý krát, tak sa za to neodsudzujte, ale vytrvalo pokračujte v pozorovaní svojho správania a pracujte na zmene po ktorej túžite. Zmena sa určite podarí.

Budem rád, ak mi napíšete, ako sa Vám to podarilo -> TU

Môžu vzorce správania pochádzať aj z minulých životov ?

Citujem terapeuta a autora mnohých kníh Michaela Newtona (Z knihy Život mezi životy, Michael Newton, Eugenika 2009):

Zkušenosti, které někteří moji pacienti mají ze stavu „mezi životy“, mě dovedly k přesvědčení, že své příbuzné pro každý život si ve skutečnosti  vybíráme ještě před narozením. Vybíráme si k životu takové modely, které nám umožní ten největší růst s dušemi, jež tyto situace v našem životě projeví nejúčinněji.

Podvědomé rozpoznání osoby, se kterou jsme měli nějakou spojitost v minulém životě, se někdy projevuje okamžitou přitažlivostí, nebo naopak odporem a opakováním starého naprogramovaného vzorce chování z minulého života, jež se ale za okolností současného života může zdát nepřiměřené, nerovnovážné a zvláštní.